Utorkový večer sa v Collosseu o zábavu postaral milovníkom thrash metalu všetkých vekových kategórií, od typov po štyridsiatke, ktorí zároveň s týmto hudobným žánrom vyrastali, až po mládencov, ktorí by mohli byť ich synmi. Bolo aj pár dievčat, ale som si istý, že nejaké premotivované organizácie by vyjadrili nespokojnosť s „genderovou nevyváženosťou“ na takýchto podujatiach. Čo sa dá robiť, skrátka nie len hudobne bol koncert pripomienkou rokov osemdesiatych.

Klub hostil súčasnú európsku špičku thrash metalu, reprezentovanú španielskou, švédskou a gréckou kapelou. Trojica si vyšla na skoro poldruhamesačné európske turné a na túto ponuku bolo zvedavých na pomery miesta (Košice) a času (utorok)  príjemných asi 150 platiacich návštevníkov a pár desiatok ďalších ľudí, tak do dvoch stoviek metalového rezania chtivých persón by sa v podniku našlo. Underground Booking Agency proste vedia, a z času na čas ich snahu ocení aj cieľová skupina.

O siedmej hlučný večierok naštartovala štvorica ANGELUS APATRIDA zo španielskeho Albacete. Hrajú od roku 2000 a aktuálne koncertujú s novým, v poradí piatym albumom „Hidden Evolution“, vydaným minulý mesiac u nemeckých Century Media. Kritikou veľmi pozitívne prijímaná novinka tvorila základ koncertného programu Španielov, tí však nezabudli ani na prierez predošlou tvorbou a do Collossea napálili cca 50-minútovú nálož nabrúseného, živelného a útočného thrash metalu, v ktorom bolo miesto aj pre melódie. V podstate to bol hudobný výlet hlavne do 80. rokov, hoci ANGELUS APATRIDA vedia zahrať i na modernejšiu nôtu. Základom bola ale sympatická križovatka amerického a európskeho podania žánru, takže upútali postupy, inšpirované napríklad ANTHRAX (zvlášť po rytmickej a vokálnej stránke), TESTAMENT, OVERKILL, ale aj DESTRUCTION. Vo veľmi dobrom zvuku vynikli prepracované gitary a obdiv si zaslúžil obzvlášť frontman Guillermo Izquierdo, suverénne spievajúci hlavný vokál a popritom švihajúci košaté gitarové sóla. Ako sprievodný vokalista mu pomáhal basák a celkovo sme si užili výborný koncert žánru oddaných thrasherov. U mnohých to v ten večer vyhrali práve Španieli, u mňa nakoniec tiež.

Štokholmským DR. LIVING DEAD! prvé body nahnal zábavný image, všetci štyria doktori totiž hrajú v maskách lebiek, obviazaných šatkami, takže títo uctievači hororových klasík boli „najvysmiatejšou“ bandou večera. Hudobne skupina typu „nebudeme smrteľne vážni, hlavne nech sa ľudia bavia“, a vyšlo im to. Ortodoxný thrash to nie je ani omylom, skôr crossover striedajúci ostré rýchle party s tanečnými, hopsavými pasážami. Mnoho melódií a vokálne podanie pripomenulo klasikov ako SUICIDAL TENDENCIES alebo D.R.I., takže kotol poriadne ožil, vzduchom lietal jeden skokan za druhým, skrátka divoká tancovačka ako sa patrí. Miernym kameňom úrazu bol pridlhý set Švédov, ich skladby totiž boli tak trochu podľa jedného vzorca. Takže výborná kapela na polhodinový festivalový set, ktorý osvieži vzduch napr. medzi dvoma extrémnejšími či vážnejšími spolkami, ale tu ich veci po čase začali splývať. Jednoznačne hudba, pri ktorej sa pohybovo vyblbnú aj hudobníci na pódiu, len to možno chcelo lepší zvuk a aj druhú gitaru. Kto prišiel na thrash metal, hodnotil ich o triedu nižšie. Sám si pamätám trutnovských EXORCIZPHOBIA minulý rok na Thrash Feste, tí to proste mali celé chytľavejšie a pestrejšie, pričom oni si v ten večer s jednou gitarou vystačiť museli.

Veselým momentom bolo, ako frontman publiku pripíjal „nahahe!“ či tak akosi, keďže odpoveď na svoju otázku, ako sa u nás pripíja, mohutné „na zdravie!“ spracoval takto. A neviem či on, alebo predtým Španiel raz nadšene nezvolal aj „thank you, Slovenia!“, ale to už asi patrí k folklóru.

Pred troma rokmi v júni v Collosseu aténski SUICIDAL ANGELS zažiarili ako predskokani americkej thrashmetalovej legendy Exodus a zrezali parádny intenzívny set. Preto boli očakávania pri ich druhej návšteve Košíc oprávnene veľké. Ich minuloročný, v poradí piaty album „Divide And Conquer“ vysoké kvality Grékov potvrdzuje, naživo sa však tentokrát trochu ukázalo, že kapela by nemala mať príliš dlhý čas na hranie, lebo potom ho nemusí využiť efektívne. Nie že by po hudobnej stránke nebolo všetko v najlepšom poriadku, mohutný thrash metal so silným vplyvom SLAYER, KREATOR a EXODUS, po novom tiež s istou príchuťou zvanou „METALLICA 1984 – 1988“, má stále šťavu a helénskemu kvartetu ho veríte.

Neprišli sme o výber toho najlepšieho z novinky, ani o osvedčené klasiky „Reborn In Violence“ alebo „Bleeding Holocaust“. Akurát že trochu poľavilo tempo koncertu, viacero skladieb bolo natiahnutých a teda aj „rozriedených“ nadbytkom hovoreného slova a podľa mňa tak trochu zbytočným hecovaním publika, ktoré sa aj bez toho ukázalo vo výbornom svetle. Verím, že frontman, gitarista a spevák Nick Melissourgos to myslel dobre, menej je však niekedy viac. Ale celkovo kvalitné vystúpenie, akurát už nefungoval moment prekvapenia ako na ich tunajšej premiére. Koncert ako taký bol výborným a hlavne profesionálne zorganizovaným začiatkom sezóny, v ktorej nás už teraz čakajú veľké veci.

Fotografie: Laci Schürger